Lekárske prehliadky zamestnancov: Kompletný sprievodca pre slovenských zamestnávateľov (2025)
Zdravie zamestnancov je pilierom prosperity každej firmy. Na Slovensku sú lekárske prehliadky zamestnancov často vnímané ako byrokratická záťaž, no v skutočnosti predstavujú kľúčový nástroj na ochranu zdravia pri práci a strategickú investíciu do ľudského kapitálu.
Tento komplexný sprievodca objasňuje všetky povinnosti, práva a postupy súvisiace s lekárskymi prehliadkami, slúžiac ako definitívny zdroj pre zamestnávateľov, HR manažérov a samotných zamestnancov v roku 2024. Cieľom je premeniť legislatívne požiadavky na zrozumiteľné a praktické informácie, ktoré pomôžu budovať zdravšie a produktívnejšie pracovné prostredie.
Prečo lekárska prehliadka nie je len „papier od lekára“?
Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci (LPP) sú základným prvkom zdravotného dohľadu, ktorý zabezpečuje zamestnávateľ pre svojich zamestnancov. Ich hlavným účelom je posúdiť zdravotnú spôsobilosť zamestnanca na konkrétnu prácu a identifikovať prípadné zdravotné obmedzenia, ktoré by mohli ohroziť jeho zdravie alebo zdravie iných osôb. Správne vykonané LPP prispievajú k prevencii chorôb z povolania a pracovných úrazov, čím chránia najcennejší firemný majetok – ľudské zdravie.
LPP nie sú len formálnou požiadavkou; sú aktívnym nástrojom na včasné odhalenie počiatočných zmien zdravotného stavu súvisiacich s prácou. Vďaka nim je možné prijať preventívne opatrenia, ktoré zabránia rozvoju vážnejších ochorení alebo úrazov. Pre zamestnávateľa to znamená zníženie absencií, zvýšenie produktivity a minimalizáciu rizika súdnych sporov spojených s poškodením zdravia pri práci.
Povinná alebo dobrovoľná? Kedy musíte zamestnanca poslať k lekárovi
Povinnosť a frekvencia lekárskych preventívnych prehliadok závisí predovšetkým od zaradenia práce do jednej zo štyroch kategórií rizika. Tento systém kategorizácie prác je kľúčový pre správne pochopenie legislatívnych požiadaviek a zabezpečenie súladu s platnými predpismi.
Kategorizácia prác a jej význam
Práce sú na Slovensku kategorizované podľa miery zdravotného rizika, ktoré predstavujú pre zamestnancov. Toto rozdelenie určuje, aké povinnosti má zamestnávateľ v oblasti zdravotného dohľadu, vrátane LPP.
- 1. Kategória: Zahŕňa práce, pri ktorých práca ani pracovné prostredie nespôsobujú riziko vzniku poškodenia zdravia. Typickým príkladom sú administratívne pozície bez špecifických rizík. Vstupná LPP nie je zákonom stanovená ako povinná, zamestnávateľ ju teda môže, ale aj nemusí vyžadovať.
- 2. Kategória: Sem patria práce, pri ktorých riziko poškodenia zdravia síce existuje, avšak nedochádza k prekračovaniu stanovených limitov a nepredpokladá sa, že by mohli poškodenie zdravia spôsobiť. Posudzuje sa fyzická či psychická záťaž, hluk, vibrácie či žiarenie. Príkladom sú pracovníci v skladoch, čašníci alebo predajcovia. Aj pre túto kategóriu nie je zákonom stanovená povinná vstupná LPP, s výnimkou, ak to vyžaduje osobitný predpis.
- 3. a 4. Kategória: Tieto kategórie zahŕňajú rizikové práce, pri ktorých dochádza k prekračovaniu posudzovaných limitov a preto je väčšie riziko poškodenia zdravia. Pre zamestnancov zaradených do 3. a 4. kategórie prác je vstupná LPP povinná pred nástupom do zamestnania. O zaradení práce do 3. a 4. kategórie rozhoduje príslušný orgán verejného zdravotníctva.
Je dôležité poznamenať, že pre kategórie 1 a 2 je kľúčový pojem „osobitný predpis“. Hoci sa na prvý pohľad zdá, že pre administratívne pozície nie je LPP povinná, mnoho z nich spadá pod 2. kategóriu kvôli práci so zobrazovacou jednotkou (počítačom).
Táto skutočnosť automaticky spúšťa povinnosť LPP, aj keď by inak nebola, čo znamená, že pre veľkú časť „nerizikových“ kancelárskych pozícií je LPP de facto povinná. Zamestnávatelia by preto nemali automaticky predpokladať, že pre kancelárskych pracovníkov nie je LPP potrebná, ale musia posúdiť expozíciu práci so zobrazovacou jednotkou.
Tabuľka 1: Kategorizácia prác a povinnosť LPP
Kategória práce | Charakteristika práce | Vstupná LPP (Povinná / Dobrovoľná, podmienky) | Periodická LPP (Frekvencia, podmienky) | Príklady prác |
1. Kategória | Bez rizika poškodenia zdravia. | Dobrovoľná, ak nevyžaduje osobitný predpis. | Nie je zákonom daná periodicita, dobrovoľná. | Administratívne pozície bez špecifických rizík. |
2. Kategória | Riziko existuje, ale neprekračuje limity. | Dobrovoľná, okrem prípadov, ak to vyžaduje osobitný predpis (napr. práca so zobrazovacou jednotkou). | Nie je zákonom daná periodicita, odporúča sa každé 3 roky. Povinná, ak to vyžaduje osobitný predpis alebo po 6 mesiacoch PN. | Skladníci, čašníci, predajcovia, administratívni pracovníci s VDU. |
3. Kategória | Rizikové práce, prekračovanie limitov. | Povinná pred nástupom do zamestnania. | Povinná každé 2 roky. | Práce s vyššou fyzickou záťažou, hlukom, vibráciami. |
4. Kategória | Veľmi vysoká miera zdravotného rizika. | Povinná pred nástupom do zamestnania. | Povinná každý rok. | Extrémne rizikové práce s expozíciou nad limity. |
Kedy je LPP povinná – detailný pohľad
Lekárske preventívne prehliadky sú povinné v nasledujúcich situáciách, ktoré presahujú len samotné zaradenie do kategórie práce:
- Pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu: Pre fyzické osoby, ktoré sa uchádzajú o zamestnanie na výkon prác zaradených do 3. a 4. kategórie, alebo ak jej zdravotnú spôsobilosť na prácu vyžaduje osobitný predpis.
- V súvislosti s výkonom práce: Pre zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu zaradenú do 3. a 4. kategórie, alebo ak to vyžaduje osobitný predpis.
- Pri opakovanom výskyte choroby z povolania: U rovnakej profesie na tom istom pracovisku.
- Po dlhodobej absencii zo zdravotných dôvodov: Ak zamestnanec nevykonával prácu zaradenú do 2., 3. alebo 4. kategórie viac ako 6 mesiacov zo zdravotných dôvodov, je povinný podrobiť sa LPP pred návratom do práce.
- Pred každou zmenou pracovného zaradenia: Ak sa menia pracovné podmienky, faktory práce alebo zdravotné riziko.
- Pri skončení pracovnoprávneho vzťahu zo zdravotných dôvodov: Alebo pri skončení výkonu práce fyzickej osoby – podnikateľa, ktorá nezamestnáva iné fyzické osoby, zo zdravotných dôvodov.
- Mimoriadne LPP: Tieto prehliadky nariaďuje zamestnávateľovi Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR), ak sa výrazne zmenia faktory práce a pracovného prostredia alebo zdravotné riziko, alebo ak dôjde k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov.
Práce vyžadujúce osobitný predpis (príklady)
Okrem kategorizácie prác existujú špecifické pracovné činnosti, pre ktoré je LPP povinná na základe osobitných predpisov, bez ohľadu na primárne zaradenie do kategórie 1 alebo 2. Medzi ne patria:
- Práca so zobrazovacou jednotkou (počítačom): Ak zamestnanec pracuje s počítačom dlhodobo a pravidelne, je táto prehliadka povinná. Práce vo výškach (nad 1,5 metra): Tieto práce si vyžadujú špecifické posúdenie zdravotnej spôsobilosti.
- Nočná práca / práca na smeny: Zamestnanci vykonávajúci nočnú prácu musia prejsť posúdením zdravotnej spôsobilosti na nočnú prácu.
- Práca vodiča z povolania / vedenie motorových vozidiel: Pre vodičov z povolania sú LPP nevyhnutné.
- Práca s bremenami: Manipulácia s bremenami môže predstavovať zdravotné riziko a vyžaduje posúdenie.
- Práce vyžadujúce preukaz alebo osvedčenie: Napríklad obsluha vysokozdvižných vozíkov, viazači bremien, revízni technici alebo zvárači. Pre tieto činnosti je LPP povinná každých 5 rokov na udržanie platnosti osvedčenia.
Anatómia prehliadky: Vstupná, periodická, mimoriadna a výstupná
Lekárske prehliadky vo vzťahu k práci sa delia na niekoľko typov, pričom každý má svoj špecifický účel a frekvenciu. Pochopenie týchto rozdielov je kľúčové pre správne riadenie zdravotného dohľadu.
Vstupná lekárska prehliadka (LPP)
Účelom vstupnej LPP je posúdiť zdravotnú spôsobilosť uchádzača na konkrétnu prácu ešte pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu. Ak uchádzač nemá platnú lekársku prehliadku pre povinný druh práce, ktorú bude vykonávať, nesmie takúto pracovnú činnosť začať.
Je to preventívne opatrenie, ktoré chráni zamestnanca pred prácou, ktorá by mohla poškodiť jeho zdravie, a zamestnávateľa pred potenciálnymi zdravotnými komplikáciami zamestnanca. Vstupnú LPP vykonávajú rôzni lekári v závislosti od kategórie práce. Pre práce zaradené do 1. a 2. kategórie ju môže vykonať všeobecný lekár, hoci aj lekár pracovnej zdravotnej služby (PZS) je oprávnený.
Pre práce v 3. a 4. kategórii sú však vyžadovaní lekári PZS so špecializáciou v odbore pracovné lekárstvo, klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo služby zdravia pri práci. Pod dohľadom týchto špecialistov môžu prehliadky vykonávať aj všeobecní lekári PZS.
Zamestnávateľ je povinný predložiť lekárovi, ktorý vykonáva LPP, detailný zoznam zamestnancov. Tento zoznam musí obsahovať meno, priezvisko, dátum narodenia, profesiu, pracovné zaradenie, dĺžku expozície, faktory práce a pracovného prostredia, ako aj výsledky posúdenia zdravotného rizika s uvedením kategórií prác.
Periodická lekárska prehliadka
Periodická LPP slúži na zistenie zmien zdravotného stavu zamestnanca v priebehu výkonu práce. Jej cieľom je včas odhaliť počiatočné zmeny súvisiace s prácou a zabrániť vzniku chorôb z povolania alebo ochorení súvisiacich s prácou.
Frekvencia periodických prehliadok sa líši podľa kategórie práce :
- 1. kategória: Nie je zákonom daná periodicita. Prehliadky sú dobrovoľné, pokiaľ neexistuje profesijné riziko alebo ich nevyžaduje iný predpis.
- 2. kategória: Zákonom nie je stanovená povinná periodicita, avšak odporúča sa interval každé 3 roky. Sú však povinné, ak zamestnanec vykonáva práce v profesijnom riziku, alebo ak to ukladá iný právny predpis (napr. práca so zobrazovacou jednotkou, nočná práca, práce vyžadujúce preukaz alebo osvedčenie).
- 3. kategória: Pre túto kategóriu sú periodické prehliadky povinné každé dva roky.
- 4. kategória: Pre najrizikovejšie práce je LPP povinná každý rok.
Mimoriadna lekárska prehliadka
Mimoriadna LPP sa vykonáva pri zvýšení rizík pracovných podmienok, v prípade predpokladu zmeny zdravotnej spôsobilosti zamestnanca, alebo ak ju nariaďuje Úrad verejného zdravotníctva SR. Môže byť nariadená aj vtedy, ak dôjde k závažným zmenám zdravotného stavu zamestnancov.
Výstupná lekárska prehliadka
Výstupná LPP sa vykonáva pri skončení výkonu práce. Jej účelom je zistiť prípadné zmeny zdravotného stavu, najmä ak práca mohla ohroziť zdravie zamestnanca alebo spôsobiť jeho zhoršenie v neskoršom období. Nie je zákonom povinná, ale odporúča sa ju vykonať.
Následná lekárska prehliadka
Následná LPP sa týka prác, pri ktorých sa môžu zdravotné následky prejaviť aj po skončení pracovného vzťahu. Táto prehliadka je dôležitá pre dlhodobú zodpovednosť zamestnávateľa a ochranu zdravia zamestnanca, najmä v prípade expozície faktorom, ktoré môžu mať latentné zdravotné dopady. Je to prejav uvedomenia si, že zdravotné riziká niektorých profesií sa môžu prejaviť až po rokoch.
Tabuľka 2: Prehľad druhov lekárskych prehliadok
Typ prehliadky | Účel | Kedy sa vykonáva | Povinnosť (Povinná / Odporúčaná) | Relevantné paragrafy |
Vstupná LPP | Posúdiť zdravotnú spôsobilosť uchádzača na prácu. | Pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu. | Povinná pre 3. a 4. kat. prác a ak vyžaduje osobitný predpis. | § 30 zákona č. 355/2007 Z. z., § 41 ZP. |
Periodická LPP | Zistiť zmeny zdravotného stavu v priebehu práce. | Pravidelne, podľa kategórie a rizík. | Povinná pre 3. kat. (každé 2 roky) a 4. kat. (každý rok). Odporúčaná pre 2. kat. (každé 3 roky). | § 30 zákona č. 355/2007 Z. z.. |
Mimoriadna LPP | Pri zvýšení rizík, zmene zdrav. stavu alebo nariadení ÚVZ SR. | Nepravidelne, podľa potreby. | Povinná, ak nastanú špecifické podmienky alebo ju nariadi ÚVZ SR. | § 30 zákona č. 355/2007 Z. z.. |
Výstupná LPP | Zistiť zmeny zdrav. stavu pri skončení práce. | Pri skončení výkonu práce. | Odporúčaná, nie povinná. | § 30 zákona č. 355/2007 Z. z.. |
Následná LPP | Sledovať zdravotné následky po skončení práce. | Po skončení pracovného vzťahu, u rizikových prác. | Povinná u prác, kde sa môžu následky prejaviť neskôr. | § 30 zákona č. 355/2007 Z. z.. |
Kto platí účet? Všetko o nákladoch a náhrade mzdy
Finančná stránka lekárskych prehliadok je pre zamestnávateľov kľúčová. Slovenská legislatíva jasne stanovuje, kto hradí náklady a ako sa kompenzuje čas strávený na prehliadke.
Úhrada nákladov LPP
Všetky náklady spojené s posudzovaním zdravotnej spôsobilosti na prácu, vrátane lekárskych preventívnych prehliadok, hradí zamestnávateľ. Tieto náklady nesmie prenášať na zamestnanca. Táto povinnosť je zakotvená v § 6 ods. 11 Zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a § 30e ods. 18 Zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.
Keďže ide o zákonnú povinnosť, tieto náklady sú pre zamestnávateľa uznaným daňovým výdavkom. To znamená, že investícia do zdravia zamestnancov má aj pozitívny daňový dopad pre firmu.
Náhrada mzdy za čas strávený na LPP
Účasť zamestnanca na povinnej lekárskej preventívnej prehliadke sa považuje za prekážku v práci na strane zamestnanca z dôvodu všeobecného záujmu. Tento nárok upravuje § 138 Zákonníka práce. Zamestnancovi patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku za nevyhnutne potrebný čas strávený na prehliadke, vrátane cesty tam a späť, ak táto doba zasahuje do jeho pracovného času.
Je dôležité rozlišovať túto situáciu od bežnej návštevy lekára z osobných dôvodov, ktorá spadá pod § 141 Zákonníka práce. Zatiaľ čo pri osobnej návšteve lekára má zamestnanec nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 7 dní v kalendárnom roku (ak nebolo možné vykonať vyšetrenie mimo pracovného času), LPP nariadená zamestnávateľom sa do tohto limitu nezapočítava.
Toto rozlíšenie je kľúčové pre HR a mzdové oddelenia, aby nedochádzalo k nesprávnym výpočtom miezd a potenciálnym sporom so zamestnancami. Ak sa LPP vykonáva mimo rozvrhu pracovnej zmeny (napríklad z dôvodu ordinačných hodín PZS, ktoré zamestnávateľ nemôže ovplyvniť), nejde o prácu nadčas ani o pracovnú pohotovosť.
V takom prípade môže zamestnávateľ v kolektívnej zmluve dohodnúť, že za tento čas patrí zamestnancovi peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Cestovné náhrady
Ak miesto vykonania lekárskej prehliadky nie je totožné s miestom pravidelného pracoviska zamestnanca, cesta na LPP a späť sa považuje za pracovnú cestu. V takom prípade má zamestnanec nárok na cestovné náhrady podľa Zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Zamestnávateľ je povinný tieto náhrady uhradiť, rovnako ako náhradu mzdy za čas strávený na ceste, ak zasahuje do pracovného času.
Rozdiel medzi LPP vo vzťahu k práci a bežnou preventívnou prehliadkou
Je zásadné rozlišovať medzi lekárskou preventívnou prehliadkou vo vzťahu k práci a bežnou preventívnou prehliadkou u všeobecného lekára, ktorá je hradená z verejného zdravotného poistenia.
- LPP vo vzťahu k práci: Táto prehliadka je cielene zameraná na posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca vo vzťahu ku konkrétnym zdraviu škodlivým faktorom a pracovným podmienkam. Jej účelom je prevencia chorôb z povolania a ochorení súvisiacich s prácou. Vždy ju hradí zamestnávateľ.
- Bežná preventívna prehliadka: Je hradená z verejného zdravotného poistenia podľa Zákona č. 577/2004 Z. z.. Zameriava sa na celkový zdravotný stav poistenca, bez priameho prepojenia na pracovné podmienky. Frekvencia a rozsah sú určené zákonom o zdravotnom poistení (napr. raz za dva roky u všeobecného lekára pre dospelých). Hradí ju zdravotná poisťovňa.
Táto distinkcia je mimoriadne dôležitá pre zamestnávateľov aj zamestnancov, aby nedochádzalo k zámene povinností a úhrad. Zamestnávateľ nemá povinnosť ani právo hradiť bežné preventívne prehliadky, ani ich vyžadovať nad rámec zákona, keďže sú plne hradené z verejného zdravotného poistenia.
Najčastejšie otázky z praxe (Home office, dohodári, odmietnutie)
V praxi sa často stretávame s nejasnosťami ohľadom lekárskych prehliadok v súvislosti s modernými formami práce a špecifickými situáciami. Táto sekcia objasňuje najčastejšie „šedé zóny“.
Home office a lekárske prehliadky
S rastúcou popularitou práce z domu (home office, domácka práca, telepráca) vyvstáva otázka, či sa na zamestnancov pracujúcich z domácnosti vzťahujú rovnaké povinnosti v oblasti LPP. Aj pri práci z domu platia rovnaké podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) ako na pracovisku zamestnávateľa.
To znamená, že zodpovednosť zamestnávateľa za zdravie a bezpečnosť zamestnanca sa prenáša aj do domáceho prostredia. Ak zamestnanec na home office pracuje so zobrazovacou jednotkou (počítačom) ako podstatnou časťou svojej práce, platí pre neho povinnosť LPP podľa osobitného predpisu, rovnako ako pre zamestnancov v kanceláriách.
Hoci zákon explicitne neuvádza „home office LPP“, povinnosť vyplýva priamo z rizík práce (napr. vizuálna a psychická záťaž z VDU), ktoré sa prenášajú do domáceho prostredia. Zamestnávateľ je teda zodpovedný za posúdenie týchto rizík aj v domácom prostredí.
Zamestnávateľ by mal dohliadať na prácu z domu a môže poskytnúť ergonomické vybavenie, ako je vhodná stolička alebo monitor. Je dôležité, aby zamestnanci dodržiavali zásady práce s VDU, vrátane pravidelných prestávok a správneho sedenia, na prevenciu zrakových a pohybových ťažkostí, ale aj psychickej záťaže.
Týkajú sa aj dohodárov a brigádnikov?
Áno, lekárske prehliadky sa týkajú aj fyzických osôb pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodári, brigádnici). Podľa Zákona č. 124/2006 Z. z. o BOZP sa aj dohodári považujú za zamestnancov, a preto je zamestnávateľ povinný zaraďovať ich na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav.
Vstupná LPP je pre dohodárov povinná v prípade, že nastupujú na pracovisko a profesiu, ktorá spĺňa podmienky pre povinnú LPP, napríklad ak ide o prácu zaradenú do 3. alebo 4. kategórie, alebo ak práca vyžaduje osobitný predpis (napr. práca so zobrazovacou jednotkou).
Častou chybou zamestnávateľov je predpoklad, že dohodári sú vyňatí z BOZP povinností, avšak legislatíva jasne hovorí opak. To znamená, že aj pre dohodárov platia pravidlá LPP, ak to povaha práce vyžaduje, čím sa predchádza potenciálnym rizikám a právnym problémom.
Ako riešiť situáciu, keď zamestnanec odmietne prehliadku?
Zamestnanec je povinný podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci. Odmietnutie absolvovať povinnú LPP je kvalifikované ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Takéto odmietnutie má vážne pracovnoprávne dôsledky.
Zamestnávateľ môže v takom prípade prijať pracovnoprávne dôsledky, vrátane skončenia pracovného pomeru (napríklad výpoveďou), pretože zamestnanec nespĺňa podmienky na výkon práce. Ak zamestnanec odmietne LPP, zamestnávateľ mu nesmie umožniť výkon práce, pre ktorú je LPP povinná, pretože by tým sám porušil zákon o BOZP.
To znamená, že zamestnancovi vzniká prekážka v práci na jeho strane, za ktorú mu nepatrí náhrada mzdy, a zamestnávateľ je nútený riešiť situáciu, ktorá môže viesť až k ukončeniu pracovného pomeru.
Aký je vzťah prehliadok k duševnému zdraviu?
Duševné zdravie je čoraz viac uznávané ako kľúčová súčasť celkovej zdravotnej spôsobilosti na prácu. Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zahŕňa aj psychickú spôsobilosť, ktorá sa viaže na duševné vybavenie a mentálnu úroveň osoby.
Pre určité profesie sú psychologické vyšetrenia obligatórnou súčasťou posúdenia zdravotnej spôsobilosti. Ide napríklad o zamestnancov železničných dráh, sudcov, alebo pracovníkov prichádzajúcich do kontaktu s deťmi. Tieto vyšetrenia zisťujú poznávacie, psychomotorické, behaviorálne a osobnostné schopnosti, rizikové faktory psychopatológie a schopnosť zvládania záťaže.
Aj práca so zobrazovacou jednotkou môže okrem fyzickej záťaže spôsobovať aj psychickú záťaž, čo je dôležité zohľadniť pri posudzovaní. Je nevyhnutné rešpektovať ochranu osobných údajov (GDPR). Informácie získané z psychologických testov sú citlivými osobnými údajmi.
Lekársky posudok pre zamestnávateľa nesmie obsahovať dôverné klinické údaje (diagnózy), ale iba záver o zdravotnej spôsobilosti na prácu. Psychologické testovanie by mal vykonávať príslušný odborník alebo zdravotnícky pracovník zaviazaný mlčanlivosťou, aby sa zabezpečila správnosť a ochrana údajov. Zamestnávateľ má právo na informáciu o spôsobilosti zamestnanca, ale nie na jeho diagnózy.
Od povinnosti k výhode: Ako vám prehliadky šetria peniaze
Lekárske prehliadky zamestnancov by nemali byť vnímané len ako nákladová položka alebo byrokratická povinnosť. Sú to v skutočnosti strategická investícia do zdravia a produktivity zamestnancov, ktorá sa firme mnohonásobne vráti.
Prevencia ako investícia
Proaktívny prístup k zdravotnému dohľadu a LPP vedie k zníženiu absencie, prevencii chorôb z povolania a pracovných úrazov, a v konečnom dôsledku k zvýšeniu celkovej produktivity a lojality zamestnancov. Včasné odhalenie zdravotných problémov prostredníctvom LPP umožňuje skorú intervenciu a liečbu, čo výrazne znižuje riziko vzniku dlhodobej práceneschopnosti a súvisiacich nákladov.
Zníženie absencie a chorôb z povolania
Štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) jasne ukazujú rozsah problému chorôb z povolania na Slovensku. V roku 2023 bolo hlásených 429 novopriznaných chorôb z povolania, čo predstavuje pokles o takmer pätinu oproti roku 2022 (525 prípadov). Hoci počet klesá, stále ide o stovky prípadov ročne, ktoré predstavujú značné ekonomické dopady pre zamestnávateľov, vrátane náhrady mzdy, straty produktivity a potenciálnych právnych nákladov.
Najčastejšie diagnózy v roku 2023 boli choroby kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín z nadmerného zaťaženia (177 prípadov), infekčné a parazitárne choroby (122 prípadov) a choroby z vibrácií (65 prípadov). Najväčší výskyt bol zaznamenaný v priemyselnej výrobe (172 prípadov) a zdravotníctve a sociálnej výpomoci (128 prípadov). Tieto údaje poukazujú na sektory, kde je prevencia obzvlášť dôležitá.
Tabuľka 3: Štatistiky chorôb z povolania na Slovensku (2023)
Ukazovateľ | Hodnota | Poznámka |
Celkový počet novopriznaných chorôb z povolania (2023) | 429 | Pokles o takmer pätinu oproti 2022 (525 prípadov). |
Najčastejšie diagnózy (Top 3) | Choroby kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín: 177 prípadov. | |
Infekčné a parazitárne choroby: 122 prípadov. | ||
Choroby z vibrácií: 65 prípadov. | ||
Najviac postihnuté odvetvia (Top 3) | Priemyselná výroba: 172 prípadov (40,1 %). | |
Zdravotníctvo a sociálna výpomoc: 128 prípadov. | ||
Ťažba a dobývanie: 65 prípadov. | ||
Rozdelenie podľa pohlavia (2023) | Ženy: 216 prípadov (častejšie ako muži). | U žien sa na zvýšení podieľala infekcia COVID-19 v zdravotníctve. |
Najčastejší vek (2023) | 55 až 59 rokov (86 prípadov). |
Predchádzanie pracovným úrazom
LPP pomáha identifikovať zdravotné obmedzenia, ktoré by mohli viesť k úrazom, čím sa stáva dôležitou súčasťou komplexnej prevencie. Štatistiky Národného inšpektorátu práce (NIP) sú alarmujúce. V roku 2022 bolo registrovaných celkovo 7 287 pracovných úrazov, z toho 31 závažných úrazov s následkom smrti a 46 závažných úrazov s ťažkou ujmou na zdraví.
NIP upozorňuje na alarmujúci nárast počtu smrteľných pracovných úrazov v letnom období 2024. Dlhodobo najrizikovejšou činnosťou je stavebníctvo. Častými príčinami úrazov sú používanie nebezpečných pracovných postupov, nedostatočné zaistenie bezpečnosti proti pádu z výšky alebo do hĺbky, zasypanie pri výkopových prácach, úrazy elektrickým prúdom a nebezpečná manipulácia so strojmi.
Vysoký počet úrazov a ich závažnosť podčiarkujú, že LPP, hoci nie je jediným riešením, je kľúčovou súčasťou prevencie, ktorá zabezpečuje, aby zamestnanci boli zdravotne spôsobilí na výkon rizikových prác.
Tabuľka 4: Štatistiky pracovných úrazov na Slovensku (vybrané roky)
Ukazovateľ | Hodnota | Poznámka |
Celkový počet registrovaných pracovných úrazov (2022) | 7 287. | |
Smrteľné pracovné úrazy (2022) | 31. | Alarmujúci nárast v letnom období 2024. |
Úrazy s ťažkou ujmou na zdraví (2022) | 46. | |
Najrizikovejšie odvetvie | Stavebníctvo (dlhodobo). | |
Najčastejšie príčiny úrazov | Nebezpečné pracovné postupy, pády z výšky, zasypanie, úrazy el. prúdom, manipulácia so strojmi. |
Zvýšenie celkovej produktivity a udržanie zdravých zamestnancov
Zdraví zamestnanci sú nielen šťastnejší, ale aj produktívnejší, motivovanejší a lojálnejší. Investícia do ich zdravia sa vracia v podobe vyššej výkonnosti, nižšej fluktuácie a pozitívnej firemnej kultúry. Pracovná zdravotná služba (PZS) nielen vykonáva prehliadky, ale poskytuje aj poradenstvo zamerané na ochranu zdravia a predchádzanie chorobám. Tým aktívne prispieva k zdravšej a efektívnejšej pracovnej sile.
Informácie o výške sankcií za neplnenie povinností
Nedodržanie povinností v oblasti lekárskych prehliadok a BOZP môže mať pre zamestnávateľa vážne finančné dôsledky. Kontrolné orgány, ako sú Národný inšpektorát práce (NIP) a Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR), sú oprávnené ukladať vysoké pokuty.
Národný inšpektorát práce (NIP) môže za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o BOZP (Zákon č. 124/2006 Z. z. a Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce) uložiť pokuty:
- Zamestnávateľom: od 3 300 do 33 000 eur. V prípade smrteľného pracovného úrazu je minimálna pokuta 3 300 eur, pričom za nesplnenie povinností, ako je zabezpečenie zdravotného dohľadu (§ 12 ods. 2 písm. b) až i)), môže byť pokuta až dvojnásobná.
- Vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom: Až do trojnásobku ich priemerného mesačného zárobku.
- Fyzickým osobám (zamestnancom) maríacim inšpekciu: od 65 do 650 eur.
Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) môže za porušenie povinností podľa Zákona č. 355/2007 Z. z. (napríklad nezabezpečenie PZS) uložiť pokuty:
- Fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe: od 150 eur do 20 000 eur (§ 57 ods. 50 Zákona č. 355/2007 Z. z.). Je dôležité, že zákon hovorí o povinnosti príslušného orgánu pokutu uložiť, nie o možnosti. To znamená, že každému zamestnávateľovi, ktorý zdravotný dohľad pre svojich zamestnancov prostredníctvom PZS nezabezpečí, bude pokuta s určitosťou uložená.
Konkrétne sumy pokút sú silným motivátorom pre dodržiavanie legislatívy. Ukazujú, že nedodržanie povinností nie je len teoretické riziko, ale má priame a značné finančné dôsledky, ktoré môžu výrazne prevýšiť náklady na riadne zabezpečenie LPP.
Tabuľka 5: Prehľad sankcií za porušenie povinností
Orgán | Typ porušenia | Relevantný zákon/paragraf | Výška pokuty (rozsah) | Komentár |
NIP | Porušenie povinností zamestnávateľa (napr. nezabezpečenie zdrav. dohľadu) | Zákon č. 124/2006 Z. z., § 12 ods. 2 písm. b) až i); Zákon č. 125/2006 Z. z. | 3 300 – 33 000 eur. | V prípade smrteľného úrazu min. 3 300 eur, možnosť zdvojnásobenia. |
NIP | Porušenie povinností vedúcich zamestnancov/štatutárnych orgánov | Zákon č. 125/2006 Z. z. | Až do trojnásobku priemerného mesačného zárobku. | |
NIP | Marienie inšpekcie fyzickou osobou (zamestnancom) | Zákon č. 125/2006 Z. z. | 65 – 650 eur. | |
ÚVZ SR | Porušenie povinností fyzickej osoby – podnikateľa alebo právnickej osoby (napr. nezabezpečenie PZS) | Zákon č. 355/2007 Z. z., § 57 ods. 50 | 150 – 20 000 eur. | Orgán má povinnosť pokutu uložiť. |
Praktický postup pre HR a manažérov: Krok za krokom k bezproblémovým prehliadkam
Efektívne riadenie lekárskych prehliadok si vyžaduje systematický prístup. Nasledujúci checklist poskytuje praktický návod pre HR manažérov a zamestnávateľov.
1. Identifikácia potreby LPP
- Kategorizácia prác: Pravidelne prehodnocujte a aktualizujte zaradenie všetkých pracovných pozícií do kategórií 1-4 na základe hodnotenia zdravotných rizík. Toto je základný a východiskový krok pre určenie povinností.
- Osobitné predpisy: Identifikujte všetky pracovné pozície, pre ktoré LPP vyžaduje osobitný predpis (napríklad práca so zobrazovacou jednotkou, nočná práca, práca vo výškach, práca s preukazom alebo osvedčením).
- Sledovanie zmien: Monitorujte nástup nových zamestnancov, zmeny pracovného zaradenia a návraty zamestnancov po viac ako 6 mesiacoch práceneschopnosti zo zdravotných dôvodov, ktoré si vyžadujú LPP.
2. Výber a zazmluvnenie Pracovnej zdravotnej služby (PZS)
- Povinnosť PZS: Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca, má zákonnú povinnosť zabezpečiť PZS.
- Oprávnenie PZS: Uistite sa, že vybraná PZS má platné oprávnenie vydané Úradom verejného zdravotníctva SR. Pre práce v 3. a 4. kategórii sú nevyhnutní špecializovaní lekári PZS.
- Zazmluvnenie: Uzatvorte písomnú zmluvu s oprávnenou PZS. PZS by mala poskytovať komplexné služby vrátane poradenstva, hodnotenia rizík, kategorizácie prác a samotného výkonu LPP.
3. Komunikácia so zamestnancom
- Informovanie: Jasne a včas informujte zamestnanca o potrebe a termíne LPP, jej účele a o tom, že všetky náklady hradí zamestnávateľ.
- Povinnosť účasti: Zdôraznite, že účasť na LPP je zákonnou povinnosťou zamestnanca a odmietnutie môže mať vážne pracovnoprávne dôsledky, vrátane skončenia pracovného pomeru.
4. Príprava podkladov pre PZS
- Zoznam zamestnancov: Pripravte pre PZS detailný zoznam zamestnancov, ktorí sa podrobia prehliadke. Zoznam musí obsahovať ich osobné údaje, profesiu, pracovné zaradenie, dĺžku expozície, faktory práce a pracovného prostredia a výsledky posúdenia zdravotného rizika s kategóriami prác.
- Dokumentácia o rizikách: Poskytnite PZS všetku relevantnú dokumentáciu o pracovisku a identifikovaných rizikách (napríklad prevádzkové poriadky, posudky o riziku).
5. Zabezpečenie účasti zamestnanca
- Pracovné voľno s náhradou mzdy: Poskytnite zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas strávený na LPP a ceste, s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
- Cestovné náhrady: Ak miesto vykonania prehliadky nie je totožné s miestom pravidelného pracoviska, uhradiť zamestnancovi cestovné náhrady, pretože ide o pracovnú cestu.
6. Správne zaobchádzanie s lekárskym posudkom
- Obsah posudku: Lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu musí obsahovať jasný záver o spôsobilosti, nespôsobilosti alebo spôsobilosti s obmedzením. Je kľúčové, že nesmie obsahovať dôverné klinické údaje ani diagnózy zamestnanca, aby bola dodržaná ochrana osobných údajov.
- Uchovávanie posudkov: Zamestnávateľ má zákonnú povinnosť uchovávať lekárske posudky po dobu, ktorá sa líši v závislosti od kategórie práce a expozície rizikám. Dĺžka uchovávania priamo koreluje s mierou rizika a potenciálnou dlhodobou zodpovednosťou zamestnávateľa za zdravie zamestnancov:
- 10 rokov od skončenia práce zamestnanca.
- 20 rokov od skončenia práce zamestnanca, ktorý vykonával prácu v 3. alebo 4. kategórii.
- 40 rokov od skončenia práce zamestnanca podľa osobitného predpisu, napríklad pri expozícii karcinogénom. Táto dlhá doba uchovávania naznačuje, že legislatíva počíta s možnosťou vzniku latentných chorôb z povolania, ktoré sa môžu prejaviť až po dlhšom čase.
7. Následné kroky po posudku
- Rešpektovanie záverov: Zamestnávateľ musí bezpodmienečne rešpektovať záver lekárskeho posudku. Ak je zamestnanec uznaný za nespôsobilého na výkon danej práce, nesmie mu byť umožnené túto prácu vykonávať.
- Preradenie: V prípade nespôsobilosti alebo obmedzenej spôsobilosti zvážte preradenie zamestnanca na inú vhodnú prácu, ktorá zodpovedá jeho zdravotnému stavu (§ 55 Zákonníka práce).
- Kópie posudku: Zabezpečte doručenie kópií lekárskeho posudku zamestnancovi a jeho všeobecnému lekárovi. Tým sa zabezpečí kontinuita zdravotnej starostlivosti a informovanosť všetkých relevantných strán.
Neviete, kde začať s lekárskymi prehliadkami vo vašej firme?
Radi vám odporučíme spoľahlivého partnera, ktorý vám zabezpečí všetky typy lekárskych prehliadok zamestnancov – rýchlo, správne a v súlade s legislatívou. Kontaktujte nás vo VanCity.Media.
Záver: Proaktívny prístup k zdraviu zamestnancov je známkou moderného a zodpovedného zamestnávateľa
Lekárske prehliadky zamestnancov sú komplexnou, ale absolútne nevyhnutnou súčasťou riadenia ľudských zdrojov a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na Slovensku. Ich správne a dôsledné vykonávanie nie je len zákonnou povinnosťou, ale predovšetkým prejavom zodpovedného a strategického prístupu k najcennejšiemu aktívu každej firmy – jej ľuďom.
Proaktívna starostlivosť o zdravie zamestnancov prináša merateľné výhody: vedie k znižovaniu absencií a práceneschopnosti, efektívnej prevencii pracovných úrazov a chorôb z povolania, a v konečnom dôsledku k zvýšeniu celkovej produktivity a morálky v pracovnom kolektíve. Zdraví a spokojní zamestnanci sú motivovanejší, lojálnejší a prispievajú k stabilite a rastu podniku.
Vnímanie lekárskych prehliadok ako investície do budúcnosti firmy a zdravia jej zamestnancov je známkou moderného a zodpovedného zamestnávateľa. Dodržiavanie legislatívy a proaktívny prístup nielenže chránia firmu pred vysokými sankciami a právnymi rizikami, ale budujú aj silnú a pozitívnu firemnú kultúru, kde je zdravie a pohoda zamestnancov prioritou.
Zdroje a legislatíva:
- Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/
- Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov https://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-311
- Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/
- Zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/
- Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/283/
- Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 292/2008 Z. z. o podrobnostiach o rozsahu a náplni výkonu pracovnej zdravotnej služby, o zložení tímu odborníkov, ktorí ju vykonávajú, a o požiadavkách na ich odbornú spôsobilosť EPI – Vyhláška 292/2008 Z. z.
- Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) – Štatistiky chorôb z povolania NCZI – Choroby z povolania
- Národný inšpektorát práce (NIP) – Štatistiky pracovných úrazov NIP – Štatistika úrazov
- Úrad verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR) – Informácie o PZS a LPP https://www.uvzsr.sk/web/uvz/lekarske-preventivne-prehliadky-vo-vztahu-k-praci
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR SR) – Informácie o BOZP a PZS https://www.employment.gov.sk/sk/praca-zamestnanost/bezpecnost-ochrana-zdravia-pri-praci/opravnenia-osvedcenia-preukazy/opravnenie-vykon-pracovnej-zdravotnej-sluzby.html
- Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) – Preventívne prehliadky VšZP – Preventívne prehliadky
- Podnikajte.sk – Vstupná lekárska prehliadka zamestnanca Podnikajte.sk – Vstupná lekárska prehliadka
- Giriton Blog – Preventívne lekárske prehliadky vo vzťahu k práci https://giriton.com/sk/blog/preventivne-lekarske-prehliadky-vo-vztahu-k-praci
- Vema.sk – Povinné lekárske prehliadky zamestnancov Vema.sk – Povinné LPP
- Tvoja Doktorka.sk – Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu https://tvojadoktorka.sk/service/posudzovanie-zdravotnej-sposobilosti-na-pracu/
- KOZ SR – Pracovnoprávne nároky a povinnosti zamestnanca pri lekárskych prehliadkach https://www.kozsr.sk/pracovnopravne-naroky-a-povinnosti-zamestnanca-pri-lekarskych-prehliadkach/
- Mzdové centrum – Lekárske prehliadky komplexne Mzdové centrum – Lekárske prehliadky komplexne
- Bezpečnosť v praxi – NIP: Alarmujúci nárast počtu smrteľných pracovných úrazov(https://www.bezpecnostvpraxi.sk/aktuality/nip-alarmujuci-narast-poctu-smrtelnych-pracovnych-urazov-aktbvp.htm)
- Humanet Blog – Náhrada mzdy pri úkone vo všeobecnom záujme Humanet – Náhrada mzdy
- Haspo.sk – Čo je to PZS a musím ju mať?(https://haspo.sk/co-je-to-pzs/)
- Akčné ženy.sk – Pracovisko s počítačom Akčné ženy – Práca s počítačom
- UPJŠ – Posudzovanie zdravotnej a psychickej spôsobilosti na prácu UPJŠ – Posudzovanie spôsobilosti
- SOLEN.sk – Posudzovanie zdravotného stavu vo vzťahu k práci(https://www.solen.sk/storage/file/article/e044fee7305165548f3bce27996a2d65.pdf)
- STOPpokutam.sk – Pracovná zdravotná služba(https://www.stoppokutam.sk/pzs.php)
- BOZP-skolenia.sk – Pokuty za porušenie ustanovení zákona o BOZP(https://bozp-skolenia.sk/pokuty-za-porusenie-ustanoveni-zakona-bozp/)
- ECHOZ.sk – Povinná zdravotná prehliadka v čase voľna ECHOZ.sk – Prehliadka vo voľne